Karvinská ROS navštívila Bratislavu

Koronavírus v tomto roku nastavil veľa prekážok v činnosti ROS. Z naplánovaných aktivít sa niektoré nepodarilo zrealizovať. Na dvoch nám záležalo viac a tak sa termíny  posúvali a čakalo sa na vhodnú chvíľu. Po čiastočnom uvoľnení sa podarilo uskutočniť konferenciu a na pláne bola ďalšia akcia – dvojdňový  zájazd . Tu sme boli závislí na otvorení hraníc so Slovenskom. Po desaťročnej pauze sme si opäť vybrali Bratislavu. Recepcia v hoteli Avion nám vyšla v ústrety a držala pre nás tri termíny: júl, august a september. Cestu za  kultúrnym dedičstvom našich predkov sa podarilo uskutočniť  11.- 12.júla. Takmer denne bolo potrebné komunikovať s hotelom, ako sa vyvíja situácia na Slovensku, aby nás náhodou nevrátili od hraníc. Určité napätie vyvolávala aj situácia v bani Darkov v Karvinej. Posledný pokyn z Bratislavy znel: Povinne zmerať teplotu všetkým zájazdníkom pri vstupe do autobusu. Tejto úlohy sa ujala zdravotná sestra Eva Hodulíková, ktorá pre istotu vzala so sebou celú zdravotnícku brašnu a František Vitkovský zakúpil dotykový teplomer, ktorý vďaka vyššej cene nepatrí k bežnému vybaveniu domácnosti.Obaja sú členmi našej ROS. Našťastie nebola u nikoho zaznamenaná zvýšená teplota. Po povinnom ošetrení ruk a po ceste aj vnútornou dezinfekciou sa 45 členov a priaznivcov OS vydalo za hranice všedných dní. Veľkou výhodou tohtoročného zájazdu bol kontakt na laureátku Ceny Mateja Hrebendu Evu Bachratú, ktorá poskytla kontakt na predsedníčku Českého spolku v Bratislave Dagmar Večernú a od nej sme získali kontakt na sprievodcu – vynikajúceho bratislavského historika Štefana Holčíka. Po príjazde do Bratislavy už na nás obaja menovaní čakali. Návštevou Bratislavského hradu, ktorý dal vlastne mestu jeho pôvodné meno Pressburg, z čoho vzniklo neskoršie poslovenčené Prešporok, sa začal odvíjať program Prehliadka s podrobným výkladom nášho sprievodcu trvala vyše hodiny Pokochali sme sa výhľadom na Bratislavu a peši presunuli k Domu u dobrého pastiera, kde sídli múzeum hodín. Asi sedem záujemcov o prehliadku exponátov  si vzala na starosť Dagmar Večerná a  ostatní sme sa vydali do Katedrály Sv. Martina, kde sa konali korunovácie kráľov. Ako vždy v sobotu pripravoval sa tu svadobný obrad. Bola nám dovolená krátka prehliadka, pri ktorej sme mali možnoť vypočuť si nádherný zborový spev,ale priestor sme museli uvoľnit svadobčanom. V závetrí chrámu nám sprievodca dokončil výklad. V katedrále bolo korunovaných 10 uhorských kráľov a královná Mária Terézia. Skoro všetky pamiatky na korunovácie boli z neho odstránené.jedine na hrote chrámovej veže sa uchoval model kráľovskej koruny. Okolo Michalskej brány sme sa presúvali k Primaciálnemu palácu, ktorý je dnes radnicou mesta. Pri rekonštrukcii sa v ňom našlo šesť vzácnych ručne tkaných tapisérií z polovice 17.str. Predstavujú jednotlivé scény antickej legendy o láske  mládenca Leandra ku kňažke chrámu bohyne Afrodity. Pehliadku sme mohli absolvovať v 15-členných skupinách. Po prehliadke sme využili možnosť  občerstvenia a odpočinku v uličke pod Michalskou bránou. Posledným bodom sobotného programu bol areál EUROVEA. Cestou sme obdivovali secesný kostol sv.Alžbety modrej farby, ktorý je raritou Bratislavy. Na novovzniknutom námestí v Eurovei stojí pomník generála Milana Rastislava Štefánika, narodil sa práve v tomto mesiaci pred 140 rokmi. Sprievodca  stručne priblížil jeho životopis a históriu výstavby pomníku, niektoré informácie boli pre nás novinkou. S úctou sme sa poklonili pamiatke tohoto slovenského velikána. Drobný dážď nás popohnal na cestu k autobusu. Viedla  po moste cez majestátny Dunaj. Aj to bol zážitok, krátko sa zastaviť a pozorovať zvlnenú hladinu kalnej vody a plávajúce lode. V hoteli Avion nás privítali  ako prvú väčšiu výpravu v dobe pandémie. Po večeri sme krátko posedeli pri vínku a reprodukovanej hudbe. Pozvanie prijala aj pani Dagmar. Porozprávala nám o činnosti spolku o členskej základni, ktorá má mnoho spoločného s našimi ROS-kami. Azurové nebo v nedeľu ráno sľubovalo vydarený deň. V programe bola návšteva hradu Devín. Aj keď k vrcholu vedie krásne upravená cesta, na vyšliap si netrúfli všetci. Ponechali sme vlastné tempo. Nebolo sa kde zatúlať a prehľad o výprave bol ako na dlani. Opäť bol s nami sprievodca a popisoval okolie s otvárajúcim sa obzorom. Fantastický pohľad na sútok tmavo sfarbenej Moravy s farbou bielej kávy Dunaja zamestnal mnoho fotoaparátov. Vystúpali sme všetky schody, ktoré sa ponúkali a odmenou bol nádherný výhľad do všetkých svetových strán. Devín nás zamestnal celé dopoludnie. Po návrate do centra Bratislavy nasledovalo osobné voľno. Jedna skupinka sa vydala do vyhliadkovej kaviarne UFO na moste SNP, ďalšia skupinka na hrad prehliadnuť si zlatý poklad Inkov a väčšina opäť navštívila areál Eurovea, kde si mali možnosť poobedovat a  posedieť v niektorej z kaviarničiek na pobreží Dunaja. Užili sme si sviatočnej chvíle pozorovaním okolia. O 15,30 h sa autobus vydal smerom do Karvinej. Čo dodať na záver? Zájazd sa vydaril vďaka všetkým zaangažovaným. Poďakovanie patrí aj sympatickému, ústretovému šoférovi Jozefovi Krucinovi, ktorý sa v Bratislave veľmi dobre orientoval.                                                                                                   

 Vilma Krňávková

Příspěvek byl publikován v rubrice Podujatia a jeho autorem je admin. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.