Sviatok slovensko-českého priateľstva v Karvinej

V rámci tradičného mesiaca českej a slovenskej vzájomnosti pripravila Obec Slovákov v Karvinej akciu pre verejnosť v koncertnej sále ZUŠ Bedřicha Smetanu v Karvinej-Mizerove. Konala sa beseda s ešte nedávnym predsedom Obce Slovákov v ČR doc. PhDr. Jaromírom Slušným, CSc. Beseda bola venovaná blížiacemu sa 100. výročia vzniku ČSR.

Udalosti sa zúčastnili milí hostia – bývalý starosta a senátor za Karvinú Antonín Petráš,  riaditeľka Mestského domu kultúry Olga Humplíková, zastupiteľ a predseda výboru pre národnosti Tomáš Gallik, Jindřich Kubienka-člen výboru pre národnosti.V úvode celej tejto veľmi dôstojnej slávnosti vystúpil poľský mužský spevácky zbor HEJNAL-ECHO z Karvinej, ktorý vedie Andrzej Szija. Predstavil svoju piesňovú tvorbu vo forme štyroch pesničiek, medzi ktorými nechýbala ani populárna Tancuj, tancuj, vykrúcaj či melodická hymnická skladba Eugena Suchoňa Aká si mi krásna, ktorú zložil na slová Petra Dobroslava Bellu-Horala. Potom sa už ku slovu dostal J. Slušný. Jadro besedy ale nesmerovalo k roku 1918, ale udalostiam, ktoré mu predchádzali, najmä udalostiam rokov 1916 a 1917.

V úvode  najprv kriticky vyslovil proti niektorým snahám na Slovensku negovať dátum 28. október 1918, bez ktorého by nebolo ani 30. októbra 1918 a dokonca aj celej ČSR. „Až v rámci ČSR získal pojem „Slovensko“, o ktoré bolo nutné ešte rok tvrdo bojovať, svoju definitívnu podobu – tvar, rozsah, obsah i hranice. A práve túto skutočnosť by mal každý hodnotiteľ tejto udalosti vziať na vedomie,“ pripomenul. Veď o zapojenie Slovenska do ČSR sa ešte vyše polroka niekedy dosť ťažko bojovalo, a nebyť rozhodného postupu štátov Dohody, existovala reálna možnosť, že by Slovensko zostalo v područí Uhorského kráľovstva. „Cesta k jednotnému štátu Čechov a Slovákov, ale nebola jednoduchá, pretože slovenská a ani česká politická reprezentácia nemala na začiatku a často aj v priebehu I. svetovej vojny jasnú a predovšetkým jednotnú koncepciu budúceho štátneho usporiadania života oboch našich národov,“ uviedol na úvod svojej prednášky. V oboch táboroch sa dokonca dlhý čas nevyvíjalo úsilie o vytvorenie nášho spoločného štátu. Na prvom mieste pozornosti ako českej tak aj slovenskej domácej politickej reprezentácie stála orientácia na vnútornú prestavbu Rakúsko-Uhorska a nie samostatný štát. V Česku sa hovorilo o prestavbe Rakúsko-Uhorska v trialistický štát – Rakúsko-Uhorsko-Česko, na Slovensku o vytvorenie hlbokej autonómie slovenského územia v rámci Uhorského kráľovstva. Silné boli na oboch stranách skupiny orientujúce sa na spojenie s cárskym Ruskom neskoršie čiastočne aj povojnovým Poľskom. Pád cárizmu v Rusku v marci 1917 a potom aj Dočasnej vlády v novembri 1917 ukončil tieto predstavy. V tejto situácii sa jadro štátnej tvorby prenieslo za hranice. Predstavovali ho najmä tri zložky – Rodiaca sa Česko-slovenská národná rada v uložení T. G. Masaryk, M. R. Štefáník a E. Beneš, ale rovnako aj české a slovenské politické reprezentácie v Rusku a USA. Ale ani tam sa hneď nedošlo k priamemu riešeniu. Americké Slováci už pred vojnou deklarovali právo Slovenska na samostatnosť, k čomu sa neskoršie pripojila snaha o vytvorenie spoločného československého štátu, ale otvorene v tomto smere sa americkí Česi a Slováci hlásiť nemohli, pretože v prvej fáze  vojny boli USA neutrálne, v druhej síce vypovedali vojnu Nemecku, ale s vypovedaním vojny zo strategických dôvodov Rakúsko-Uhorsku váhali. Až keď došlo k tomuto aktu mohla sa začať otvorená protirakúsko-uhorská propaganda. Napriek tomu sa mnohí americkí Česi a Slováci do našich légií nehlásili a radšej vstupovali do riadnej americkej armády, pretože sa báli straty amerického občianstva, čo za službu v „cudzej“ armáde hrozilo. V Rusku naši krajania tiež hneď na začiatku vojny postavili heslo o samostatnosti Česka a Slovenska, spojené s možnosťou vytvorenia ich spoločného štátu. Narazili jednak na silné proruské a procárske sily medzi našimi krajanmi, ktoré sa len veľmi pomaly a ťažko prekonávali, ale rovnako aj na tradičnú nedôveru  cárskej vlády voči všetkým cudzincom, za ktorých našich krajanov často pokladali. Cárska polícia potom veľmi podrobne sledovala všetky aktivity našich krajanov a dívala sa na nich veľmi nedôverčivo. Pod dohľadom bola aj Česká družina – prvá naša vojenská skupina, ktorá tu vznikla. Až krátko pred svojim pádom cárske Rusko povolilo vznik našich légií, ku ktorým sa ale Dočasná vláda v lete a na jeseň roku 1917 chovala už veľmi ústretovo, pretože jej vlastné vojenské jednotky sa drobili a rozpadávali. Všetko ukončila  boľševická revolúcia v novembri 1917.

„Účasť Slovákov v légiách bola nezanedbateľná. „V ruských légiách bolo z 60 109 legionárov 3 327 Slovákov, vo Francúzsku z 9  376 legionárov bolo 1 590 Slovákov a v Taliansku z 19 225 legionárov bolo 1 203 Slovákov. Okrem nich do bojov zasiahlo 25 440 amerických Slovákov, ktorí spolu so 17 000 americkými Čechmi, vstúpili dobrovoľne do americkej armády a v jej radoch bojovali vo Francúzsku. Celkovo môžeme konštatovať, že proti Rakúsko-Uhorsku a jeho spojencom vystúpilo na frontoch I. svetovej vojny so zbraňou v ruke asi 100 000 Čechov a približne 31 000 Slovákov, čo je dostatočne porovnateľné s vtedajším počtom obyvateľov Čiech a Slovenska.“

V besede, ktorá potom nasledovala, zodpovedal niektoré otázky a pripomenul, že priamymi udalosťami rokov 1918 sa budeme zaoberať na podobnej prednáške, ktorá sa uskutoční v Karvinej na budúci rok.

 

Jaromír Slušný, Vilma krňávková

Příspěvek byl publikován v rubrice Podujatia a jeho autorem je admin. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.

Komentáře nejsou povoleny.