Za kultúrnym dedičstvom našich predkov

Dňa 6.-7.. júna 2026 sa vydala karvinská Obec Slovákov za poznávaním a dobrodružstvom do našej krásnej domoviny. V rámci dvojdenného zájazdu sme absolvovali trasu: Rajecké Teplice – kúpeĺné mestečko, ktoré ponúka nielen liečebné procedury, ale aj architektonické skvosty, medzi ktorými najviac upútal liečebný dom Afrodita. Vo vymedzenom čase jednej hodiny si každý mohol vybrať cieľ prehliadky. Niektoré skupinky si objednali dokonca povoz a zvládli zachytiť celé mestečko. Na rade bol ďalší cieĺ prehliadky – obec Čičmany. Tradícia maľovaných ornamentov na fasády dreveníc je najmenj 200-ročná. Čičmianske domy zaujali aj významného slov. architekta Dušana Jurkoviča. Súbor drevených maľovaných domčekov je od roku 1977 pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Na záver prehliadky sme sa odmenili výbornými bryndzovými haluškami. Autobus pokračoval do Rajeckej Lesnej. Veľkým lákadlom pre davy turistov je slávny slovenský betlehem umiesteny od r.1995 v Dome vedľa kostola. Je to najväšie dielo svojho druhu na Slovensku. Autorom je ľudový rezbár Jozef Pekár. Po týchto krásnych zážitkoch sme pokračovali smerom do Jasenskej doliny,kde sme  mali zaistené ubytovanie v Chate Nezábudka, Silvia a Kaška. Dopredu sme mali výletníkov rozdelených do izieb, stačilo si vyzdvihnúť kľúče. O 19,00 h nás čakala chutná večera a SPOLOČENSKÝ VEČER. Aby sme si pripomenuli slovenské ľudové pesničky takmer z celého Slovenska, pozvali sme skupinu muzikantov z Martina.  Päť krásne urastených šuhajov vo vyšívaných košeliach s harmonikami, dobrým hlasovým fondom a bohatým repertoárom ľudoviek – NÁDHERA. Nechýbal ani tanec.  Ostatný deň bol venovaný najväčšiemu slovenskému skanzenu slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch pri Martine.Je skanzenom celého Slovenska. Ľudové stavby sú rozmiestnené podľa regiónov, v súčasnosti je ich asi stovka, pričom dokončenie projektu je stále v nedohľadne. Pokochali sme sa všetkým, čo sme mali možnosť vidieť a  počuť od sprievodkyne, ktorá sa prihovárala krásnou spisovnou slovenčinou. Na salaši vo Vrútkach sme si dali nedeľný obed a 55-miestny autobus pod taktovkou p. Karola Baráta  zamieril  k domovu. Za čo sme VĎAČNÍ? Za bezpečnú dopravu sampatickému Karolovi Baratovi, účastníkom za plne obsadený 55 miestny autobus, pánovi Miroslavovi Blahusiakovi a jeho personálu za ubytovanie, chutnú stravu, pozvanie muzi-kantov a vytvorenie príjemnej atmosféry počas dvoch dní.         Vilma Krňávková    

Příspěvek byl publikován v rubrice Podujatia a jeho autorem je admin. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.